V stredu 24. septembra 2025 sa pri pamätníku obetí komunizmu v Žiline uskutočnila pietna spomienka za účastí predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej. Účastníci položili kvety k pamätníku a v dôsledku nepriaznivého počasia ďalší program sa konal v budove žilinského Mestského úradu.
Organizátorom podujatia bol predseda RO PV ZPKO v Žiline Kvetoslav Gregor, ktorý program moderoval. Otvoril ho Miešaný zbor Máj mesta Žiliny štátnou hymnou. Ako prvá vystúpila s príhovorom Erika Jurinová, ktorá o.i. povedala: „Stretávame sa, aby sme si pripomenuli obete komunizmu – ľudí, ktorí zaplatili za vernosť pravde, za odvahu postaviť sa zlu a za statočnosť, s akou bránili vieru, slobodu a demokraciu.“ Predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda upriamil pozornosť na nedôstojné zamlčiavanie historikov, akým bol Milan Stanislav Ďurica. A na záver zacitoval ďalšieho exilového historika Františka Vnuka: „Pod socializmom iba budúcnosť je istá, minulosť sa neprestajne mení.“
Istým mementom boli slová politického väzňa a podpredsedu PV ZPKO Štefana Nováka, ktorý sa zveril, že ani vlastné deti nevedia pochopiť a neveria mu, že to, čo prežil po zaistení Štátnou bezpečnosťou, sa skutočne aj stalo. A iba si povzdychol, že „po revolúcii – to slovo nepoznám – ostali sme na pokraji spoločnosti, ako dovtedy“.
V diskusii vystúpili aj ďalší členovia PV ZPKO, ktorí sa zišli zo všetkých regionálnych organizácii Slovenska, aby sa poklonili obetiam minulého režimu a pripomenuli súčasnej generácii prenasledovanie za prejavený názor. (ez)
Dňa 23. augusta 1939 v Moskve podpísali ministri Joachim von Ribentropp a Vjačeslav Molotov v Moskve pakt o neútočení, známy ako Hitler-Stalinov pakt. Oba štáty sa v ňom dohodli nielen na vzájomnom neútočení, ale v tajnom dodatkovom protokole si rozdelili sféry vplyvu v strednej a východnej Európe. Stalo sa tak týždeň pred vypuknutím II. svetovej vojny. V Poľsku a Pobaltí Hitler-Stalinov znamenal stratu štátnosti a ovplyvnil nielen vojnovú ale najmä povojnovú históriu, a preto je nepochybne dôležitým dátumom v európskych dejínách. Európsky parlament v roku 2009 23. august vyhlásil za Deň pamiatky obetí totalitných a autoritárskych režimov.
Christian Fuchs (čestný predseda Inter-Asso), Dieter Dombrowski, (predseda UOKG)
a Ján Košiar na pietnom akte v Postupime. Foto: Amélie zu Eulenburg
Na pozvanie našej partnerskej organizácie v rámci Interasso Union der Opferverbände Kommunistischer Gewaltherrschaft (UOKG) som sa v sobotu 23. augusta 2025 zúčastnil pietnej spomienky, ktorá sa konala pri budove bývalej väznice a vyšetrovne KGB v Postupime. Hlavným organizátorom tohto každoročného podujatia je združenie Pamätníky a miesto stretávania v bývalých väzniciach KGB (Gedenk- und Begegnungsstätte ehemaliges KGB-Gefängnis). Táto budova sa nachádza neďaleko zámku Cecilienhof, kde 2. augusta 1945 bola víťaznými mocnosťami II. svetovej vojny podpísaná Postupimská dohoda, ktorá na dlhé roky rozhodla o povojnovom usporiadaní Európy, osobitne o rozdelení Nemecka a jeho hlavného mesta Berlína. Tento stav trval do pádu Berlínskeho múr (9. novembra 1989) a do znovuzjednotenia Nemecka (3. októbra1991).
Ján Košiar, podpredseda Inter-Asso
Bývalí politickí väzni v súvislosti s vyvesením dúhovej vlajky na budove Filozofickej fakulty UK v Bratislave vyjadrujú vážne znepokojenie nad oživovaním ideologických symbolov vo verejnom priestore. Vyjadrujú tiež protest proti osvojovaniu si ideologických naratívov verejnými vysokými školami a univerzitami. Toto si veľmi dobre pamätáme najmä z 50. rokov.
Medzi prvými opatreniami pri zmene z totalitného režimu na pluralitnú demokraciu bolo odstránenie ideologických vplyvov na spoločnosť.
Túto empirickú skúsenosť odráža aj prvý článok Ústavy a deklaruje, že Slovenská republika sa neriadi nijakou ideológiou. Upozorňujeme na fakt, že podľa bolestného poznania a utrpenia tisícok bývalých politických väzňov nejestvuje dobrá a zlá ideológia, ale len zlé ideológie, ktoré svoje dogmy a naratívy začnú vnucovať spoločnosti alebo si nájdu angažovaných aktivistov.
Angažovaným persónam na akademickej pôde pripomíname, že to bol práve odboj veteránov a účastníkov protikomunistického odboja, rehabilitovaných politických väzňov, vďaka čomu sa aj v našom priestore ujala myšlienka ľudských práv. Tie však nemôžu byť zneužívané nijakou ideologickou propagandou na šírenie nových konštruktov sociálneho inžinierstva.
Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja, III. odboj
Náš čestný predseda, bývalý prezident Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu Arpád Tarnóczy bol dňa 21. mája 2025 povýšený do hodnosti Rytiera Veľkého kríža.
Diplom a insígnie mu 8. júna 2025 odovzdal jeho nástupca, JUDr. Július Brichta v prítomnosti členov Slovenskej asociácie MR spolu s kaplánom Maltézskeho rádu na Slovensku Mons. Tiborom Hajdu.
Toto povýšenie bolo pánovi Tarnóczymu, ako prvému slovenskému občanovi, udelené za jeho službu Slovenskej asociácii, Maltézskemu rádu na Slovensku, ako aj za jeho celoživotné dielo.
Arpád Tarnóczy (* 11. apríl 1936, Nováky) je slovenský šľachtic, bývalý politický väzeň, bývalý poslanec Národnej rady SR a bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku. Od roku 2006 do roku 2015 zastával funkciu predsedu organizácie PV ZPKO a dodnes je jej čestným predsedom.
Arpádovi Tarnóczymu gratulujeme a želáme veľa Božieho požehnania a zdravia!
Predsedníctvo PV ZPKO a redakcia Svedectva
