Boli sme si na pietnej spomienke pri pamätnej tabuli na budove Právnickej fakulty UK v Bratislave uctiť obete okupácie vojskami Varšavskej zmluvy z roku 1968.
Na fotografii: Rafael Rafaj, predseda PV ZPKO a Peter Prokop, člen Republikovej kontrolnej komisie
Pietna spomienka na nespravodlivo a protiprávne väznených sa tohto roku uskutočnila 14. augusta v Leopoldove. Pred väzenskou bránou sa prvýkrát zišli členovia troch organizácií politických väzňov: Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja (PV ZPKO), Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) a Svetového združenia bývalých politických väzňov (SZBPV).
Spomienkové stretnutie sa začalo sv. omšou v Kostole sv. Ignáca z Loyoly v Leopoldove. Hlavný celebrant biskup Jozef Haľko vo svojej homílii zdôraznil, že spomíname na ľudí, ktorí dokázali mocným tohto sveta povedať nie. A to je to, čo nás oslovuje. Lebo v celých ľudských dejinách sa dajú nájsť obdobia, keď sa človek chcel intronizovať do polohy Boha a nikdy to nedopadlo dobre.
Na akte kladenia vencov sa v minulých rokoch zúčastnili aj predstavitelia vlády, parlamentu či cirkví, tohto roku prišiel jediný poslanec NR SR, ombudsman a predseda SR ÚPN. Napriek neúčasti ústavných činiteľov, mala pietna spomienka svoje osobitosti. Predseda PV ZPKO Rafael Rafaj pripomenul, že PV ZPKO ako jediná organizácia protikomunistického odboja mala odvahu dať si do názvu organizácie: protikomunistická. Spomenul, že táto ideológia bola extrémisticko-ľavičiarska a aj dnes jej k nej mladí ľudia inklinujú, napríklad v súvislosti s komunitou LGBTI. Podľa neho ide o neprirodzené excesy, akých sa treba vyvarovať a politickí väzni by mali mať prístup na školy diskutovať s mladou generáciou o nástrahách totality.
Predseda KPVS Peter Sandtner vo svojom príhovore povedal, že síce Leopoldov je symbolom politických väzňov, ale prakticky väzením bolo celé Česko-Slovensko obohnané železnou oponou. Upozornil na fakt, že sa málo zdôrazňuje strata občianskych práv odsúdených, čo znamenalo aj po ich prepustení z väzenia ďalšie utrpenie. Konštatoval, že traja predsedovia organizácií bývalých politických väzňov sa predtým stretli v roku 2019 a vyjadril nádej na užšiu spoluprácu.
Predseda SZBPV František Bednár stál pred bránou väzenia ako výkričník bývalého režimu, ktorý ešte aj v 80. rokoch minulého storočia prenasledoval ľudí prejavujúcich svoj negatívny postoj ku komunistickému systému. V roku 1984 bol odsúdený na 14 rokov väzenia a pred novembrom ˇ89 dostal ďalších 5,5 roka. Na slobodu sa dostal 15. augusta 1990. Pripomenul, čo zažívali mukli vo väzniciach a vyjadril názor, že organizácie politických väzňov by sa mali znova spojiť a žiadať, aby sa mohli dostať do škôl, kde absentujú znalosti z obdobia komunizmu.
Foto hore zľava: Marek Murajda, podpredseda PV ZPKO, Rafael Rafaj, predseda PV ZPKO, Eva Hluchová, predsedníčka trnavskej RO a členka Výkonnej rady PV ZPKO
Eva Zelenayová
Pred 40 rokmi, v auguste 1986 pri pokuse o útek do Rakúska, tragicky zahynul 18-ročný občan vtedajšej NDR Hartmut Tautz.
Od augusta 2016 má pamätnú tabuľu v Bratislave – Petržalke neďaleko hraníc s Rakúskom na mieste, kde ho chytili československí vojaci pohraničnej stráže, ktorí na neho pustili psov. Tí ho dohrýzli na smrť, prvá pomoc mu nebola poskytnutá. Zomrel 9. augusta 1986 vo vojenskej nemocnici v Bratislave na následky zranení. Jeho osud je symbolom mnohých obetí komunistickej tyranie a ľudí, ktorí prišli o život na ceste za slobodou. Písali sme o tom aj vo Svedectve č. 9/2016.
https://www.pv-zpko.sk/2016/08/pamatna-tabula-hartmuta-tautza-v-petrzalke/
V stredu 22. júla 2026 o 10.00 hod. bola Harmutovi Tautzovi odhalená informačná pamätná tabuľa aj na rakúskej strane, prakticky priamo na hranici, neďaleko obce Kittsee. Tabuľa je mementom nielen Harmuta Tautza, ale aj všetkých obetí Železnej opony.
Na slávnostnom akte sa prítomným prihovorili starosta obce Kittsee Johannes Hornek, Alexander Heise z NDR, (ktorý svojho času sa pokúsil ujsť do Rakúska neďaleko Šoproňu), Evelyn Zupke, splnomocnenkyňa pre obete SED diktatúry pri Nemeckom spolkovom sneme, Christine Schoenmakers z nemeckej Spolkovej nadácie pre štúdium diktatúry SED, Dieter Dombrowski, predseda nemeckej Únie obeti komunistického násilia UOKG a historik Wolfgang Bachkönig, ktorý bol iniciátorom tohto projektu. Na záver, a nielen o osude Hartmuta Tautza, prehovoril duchovný PV ZPKO, ktorý pamätnú tabuľu aj požehnal.
Príhovor je TU
Všetky príhovory sú TU
Touto pamätnou tabuľou vyslalo aj Rakúsko jasný signál proti zabúdaniu a za zachovanie pamiatky obetí diktatúry, neslobody a politického prenasledovania v Európe rozdelenej po druhej svetovej vojne železnou oponou.
Ján Košiar
duchovný PV ZPKO a podpredseda Inter-Asso
Rafael Rafaj
Novým predsedom Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja, III. odboj (PV ZPKO) sa na XVII. Sneme v Žiline stal syn rehabilitovaného politického väzňa, veterána protikomunistického odboja, RAFAEL RAFAJ (1959). V bývalom režime bola rodina diskriminovaná, jemu, ani jeho súrodencom nebolo umožnené študovať na vysokej škole, naopak, systém im určil učňovky. Vysokoškolské vzdelanie všetci traja bratia dosiahli až po Nežnej revolúcii. Od roku 1979 do roku 1990 pracoval ako robotník v Chemických závodoch Juraja Dimitrova, potom do roku 1995 do chemický laborant.
Ako dieťa spolu so súrodencami zažil traumu z násilného vstupu tajných ŠtB pod falošnou zámienkou do bytu, ktorého účelom bolo získanie hlavného usvedčujúceho dôkazu – písomného stroja, na ktorom otec, Emil Rafaj, napísal Rezolúciu aj ďalšie kritické materiálny voči totalitnému režimu a jeho predstaviteľom.
Rafael Rafaj od roku 2015 pôsobil ako podpredseda PV ZPKO. Dlhodobo sa venuje téme protikomunistického odboja, ÚPN, zločinnej podstate ideológie marx-leninizmu, publikuje články k pôsobeniu ďalších ideológií ako hlavnej opory pre totalitné režimy, a tiež pre obmedzovanie základných ľudských slobôd, najmä slobody slova. V ostatnom čase sa zameriava aj na odhaľovanie súčasných praktík kultúrnych komunistov – neomarxistov a ich ideologického a politického hrotu – progresívcov. Tiež sa zameriava na oslovovanie mládeže, aby neopakovala chyby minulosti nasledovaním „nových svetlých zajtrajškov“. Počas predsedníctva SR v Rade EÚ (22. – 23. augusta 2016) reprezentoval politických väzňov s referátom na ministerskej konferencii pri príležitosti Európskeho dňa pamiatky obetí totalitných režimov. Konferencie sa zúčastnili predstavitelia rezortov spravodlivosti členských štátov EÚ, ako aj predstavitelia európskych inštitúcií pamäti národov. V novembri 2019 prijal pozvanie predniesť príspevok na seminári „Prenasledovanie kresťanov v 21.storočí“, ktorý sa uskutočnil v českej Poslaneckej snemovni v Prahe.
Jeho príspevok o totalitných režimoch a ich ideológiách na vedeckej konferencii (21.-23. september 2015 v Smoleniciach) sa nachádza v zborníku „Politickí väzni v 20. storočí“ (ISBN 9788097218171). Rafaj je aj známy ako občiansky aktivista a autor viacerých vyhlásení za slobodu slova, prejavu a ochranu názorovej a mediálnej plurality. V roku 2007 ako poslanec NR SR navrhol a presadil nový zákon o príplatku k dôchodku bývalým politickým väzňom a pozostalým osobám, ktorý v roku 2008 novelou rozšíril o ďalšie kategórie oprávnených osôb, čím účastníkom protikomunistického odboja, rehabilitovaným politickým väzňom, štát po prvýkrát zmiernil poškodenie v sociálnom zabezpečení v starobe formou príplatku k dôchodku podľa dĺžky väzenia, vrátane pozostalým osobám ako vdovy či siroty.
Z aktivít Rafaela Rafaja
Od roku 2006 ako poslanec NR SR úzko spolupracoval na presadzovaní agendy protikomunistického odboja s Arpádom Tarnóczym a vtedajším podpredsedom Antonom Malackým.
2006 – ako koaličný poslanec navrhol predsedu PV ZPKO Arpáda Tarnóczyho na funkciu predsedu ÚPN. Po nechutných difamačných článkoch najmä v denníku SME A.Tarnóczy odstúpil z kandidatúry.
2007 – navrhol a presadil ako poslanec Zákon o príplatku k dôchodku politickým väzňom.
V súčasnosti je priemer 272,45 EUR na jedného poberateľa príplatku k dôchodku mesačne. Aj vďaka tomu si aspoň v starobe väzni a vdovy po nich polepšili. Na ilustráciu v marci 2026 si polepšili všetci sumou 369 446 eur. Za rok je to 4,43 milióna eur. Za 18 rokov odhadom štát takto vyplatil politickým väzňom alebo ich rodinám cca 50 miliónov eur.
2007 – ako poslanec NR SR navrhol a presadil Zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Súčasťou zákona je aj busta Otca národa v aule NRSR. Argumentoval, že A. Hlinka patril medzi politických väzňov aj v Uhorsku, aj v bývalej I.ČSR a má mimoriadne zásluhy na vzniku prvej ČSR. Voči predkladateľovi vzniesli kritiku a protest – židovská náboženská obec, angažovaní čechoslovakistickí historici, občianska iniciatíva „Dosť bolo Hlinku“. Všetky ataky, ktoré vniesli aj pochybnosti do vnútra vládnej koalície argumentačne ustál a zákon presadil. Paralelne sa zákon pokúšali presadiť aj poslanci z opozičného KDH.
2009 – navrhol Arpáda Tarnócyho za člena správnej rady ÚPN. Bolo to po prvýkrát, kedy niekto z politických väzňov mal možnosť byť pri riadení Ústavu pamäti národa. Príjem z tejto funkcie A. Tarnóczy použil na financovanie organizácie. Pôsobil v ÚPN do roku 2015.
2010 – navrhol Antona Malackého za člena Správnej rady ÚPN a bol poslancami zvolený. V tom istom období tak pôsobili v správnej rade dvaja zástupcami pamätníkov priamo dotknutých obdobím neslobody.
2015 – stal sa podpredsedom PV ZPKO. Prvý rok odmietol prijať finančnú odmenu za výkon funkcie. Jeho čistý príjem z funkcie pred zvolením za predsedu: 159 eur.
2016 – osobnou účasťou na rokovaní so starostom a poslancami obecného zastupiteľstva za prítomnosti našej členky p. Margity Zimanovej presadil znovu umiestnenie pamätnej dosky venovanej popravenému otcovi pani Zimanovej – Pavlovi Valentovi a politickým väzňom Gabrielovi Dankovi, Imrichovi Dankovi a Margite Valentovej. Obec sa po rekonštrukcii Obecného úradu zdráhala pamätnú dosku opätovne osadiť. R.Rafaj navrhol a presadil dôstojnejší spomienkový artefakt vo forme malého pamätníka vo forme kameňa s pamätnou doskou a zázemím v centre obce.
Reprezentovanie PV ZPKO a politických väzňov s principiálnym a kritickým vystúpením o snahe Bruselu a vlád nahradiť v hlavnom svedectve z éry neslobody organizácie bývalých politických väzňov štátnymi pamäťovými ústavmi na významnej medzinárodnej konferencii pri príležitosti Európskeho dňa pamiatky obetí totalitných režimov 22. a 23. augusta 2016 pod záštitou ministerky spravodlivosti. Ústrednou témou odborného panelu bola „Spravodlivosť a vyrovnávanie sa so zločinmi totalitných režimov z pohľadu trestného práva“.
2016 – 2020 – opakované prijatia u predsedu Národnej rady SR Andreja Danka vo veci problematiky a agendy politických väzňov
2017 – stretol sa s ministrom obrany P.Gajdošom. Výsledkom bolo vypracovanie projektu a žiadosť o grant z Ministerstva obrany SR na pamätné tabule. Žiadosť uspela, ale výšku pridelených prostriedkov výberovou komisiou – 2000 eur sa organizácia rozhodla s poďakovaním vrátiť, lebo ani zďaleka nemohla pokryť celý zámer projektu.
2018 – s agendou politických väzňov a problémami oboznámil štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR.
2018 – prijatie u generálneho riaditeľa sekcie verejnej správy MV SR Jenču so žiadosťou o navýšenie štátneho príspevku a na vysvetlenie, že ataky médií na organizáciu sú účelové.
2018 – inicioval projekt na elimináciu ľavicového extrémizmu ako pokračovateľa naratívov, ideológie a metód bývalého totalitného režimu. Prijatie u riaditeľa sekcie boja proti extrémizmu na MVSR. Podľa informácie, malo ísť vôbec o prvý projekt na riešenie „ľavicového extrémizmu.
2019 – zorganizovanie prijatia delegácie PV ZPKO predsedom parlamentu (NRSR), kde predniesol žiadosť na zvýšenie príplatku k dôchodku pol. väzňom z 2 na 5 eur za mesiac väzby, tzn. o 250% – úspešne zrealizované zákonom.
2019 (19.november) – prednášal na Seminári „Pronásledování křesťanů v XXI. století“ v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR v Prahe . „Do zborníka a diskusie prispeli okrem iných aj analytici a publicisti ako Petr Hampl, Pavel Fendek, Michal Semín či slovenský zástupca Rafael Rafaj“. Prednáška Rafaja mala názov „Novodobé formy prenasledovania kresťanov a pretláčanie neomaxizmu do legislatívy a verejného života“.
2022 – zorganizovanie prijatia u predsedu Národnej rady SR B. Kollára s delegáciu PV ZPKO.
Výsledkom bola dohoda o pomoci časopisu Svedectvo.
2024 – prijatie u predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu, oboznámenie agendy politických väzňov s stavu centrálneho Pamätníka popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu v bratislavskej Vrakuni.
2026 – vypracovanie žiadosti o grant na podporu vydávania časopisu Svedectvo.
2015-2025 – každoročné vypracovanie Výročnej správy o činnosti pre Ministerstvo vnútra SR s aktivitami ústredia, regiónov a členskej základne.
Rafael Rafaj poskytoval aj aktívnu pomoc politickým väzňom pri vybavovaní štatútu veterána protikomunistického odboja vo vzťahu k ÚPN alebo Ministerstvu spravodlivosti SR ako odvolaciemu orgánu v prípade ich zamietavého stanoviska.
Politický väzeň Dr. Emil Rafaj (1923 – 2006), otec Mgr. Rafaela Rafaja
Odsúdený bol v roku 1972 na dva roky väzenia nepodmienečne podľa § 98 Podvracanie republiky, hoci prokurátor pôvodne navrhoval dĺžku trestu v rozmedzí 3 až 8 rokov. Tento paragraf bol jedným z najznámejších zneužívaných nástrojov komunistického režimu na potláčanie slobody slova, politickej opozície a šírenie samizdatov.
Pojem „podvratná činnosť“ nebol v zákone bližšie definovaný. To umožňovalo Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a súdom odsúdiť kohokoľvek za akúkoľvek formu kritiky alebo odporu voči režimu.
Podľa obžaloby Emil Rafaj desať rokov nepretržite najmä kritickými článkami, výzvami a Rezolúciou vykonával nepriateľskú činnosť k socialistickému zriadeniu. Zverejnil a rozposlal protestnú Rezolúciu, vyzývajúcu na odpor voči režimu, krátko po obsadení Československa intervenčnými vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Hoci dokument vytvoril a distribuoval v reakcii na udalosti z roku 1968, jeho prenasledovanie vyvrcholilo práve v období začínajúcej normalizácie, pretože Štátna bezpečnosť ho nedokázala dlho vypátrať. Za tento aktívny odpor a ďalšie politické postoje bol režimom perzekvovaný. V roku 1972 bol totalitným režimom odsúdený a uväznený. Po prepustení z väzenia sa až do roku 1989 verejne a tvorivo odmlčal. Až do odchodu na dôchodok pracoval ako robotník v Martinských strojárňach ZŤS.
Dr. Emil Rafaj bol významný žilinský kultúrny pracovník, ktorý sa okrem svojich politických postojov zaslúžil o záchranu mnohých pamiatok, vrátane rodného domu Martina Kukučína v Jasenovej či reštaurovanie oltára v Lietave Emil Rafaj bol v roku 2012 in memoriam ocenený Ústavom pamäti národa.
Na žilinskom 17. sneme PV ZPKO, ktorý sa uskutočnil 16. júna 2026, bolo zvolené nové vedenie PV ZPKO.
Za predsedu delegáti snemu zvolili Rafaela Rafaja.
Za podpredsedov Štefana Nováka, Mareka Murajdu a Kvetoslava Gregora.
Členmi Republikovej kontrolnej a revíznej komisie sa stali Miroslav Pleceník, Peter Svoreň
a Peter Prokop.
Odchádzajúcemu vedeniu organizácie ďakujeme za prácu vykonanú na prospech jej členov a novému želáme veľa energie na zvládnutie poslania organizácie v neľahkých celospoločenských podmienkach. Nech im Pán Boh pomáha.
Tohto roku uplynulo 76 rokov, keď v noci z 13. na 14. apríla 1950 prepadli silové zložky štátu 56 kláštorov a rehoľných domov. V pondelok 13. apríla 2026 si členovia PV ZPKO z celého Slovenska pripomenuli túto smutnú udalosť sv. omšou a položením venca pri pamätnej tabuli v Banskej Bystrici venovanej kňazom a rehoľníkom Banskobystrickej diecézy.
