Svedectvo 2 2018

Publikované v Novinky | Komentáre vypnuté na Svedectvo 2 2018

Nové vedenie ÚPN – nová tradícia

Publikované v Novinky | Komentáre vypnuté na Nové vedenie ÚPN – nová tradícia

Dve percentá z daní – nové tlačivo

PV ZPKO sa aj tento rok uchádza o 2 % z podielu Vašich zaplatených daní na podporu našej činnosti a pamäte pre mladú generáciu.

Informácia k tlačivám na účely poukázania podielu zaplatenej dane fyzickej osoby za rok 2017.

Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane je fyzická osoba od 1.1.2018 povinná podať iba na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR a je povinná ho predložiť správcovi dane spolu s potvrdením o zaplatení dane do 30. apríla 2018. Ide o príjmy zo závislej činnosti(zamestnanci).

Vzor tlačiva označeného VPv17 je zverejnený na webovom sídle finančnej správy v časti Formuláre – Daňové a colné formuláre – Vzory tlačív vydaných FR SR, MF SR a orgánmi EÚ – Tlačivá používané v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP- Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zákona o dani z príjmov, ktorej bolo za zdaňovacie obdobie vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti – naše tlačivo, ktoré po stiahnutí do počítača môžete doplniť svojimi údajmi, je tu. ∑ ∑

Súčasne FR SR vydalo aj poučenie, ktoré je zverejnené v časti Formuláre – Daňové a colné formuláre – Poučenia k tlačivám – Správa daní – Daň z príjmov fyzickej osoby – Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2% (3%) zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie 2017 – Poučenie je tu.

Potvrdenie o zaplatení dane vám vydá vaša mzdová učtáreň na tlačive V2Pv17.

Nové tlačivo je tu:

Publikované v Novinky | Komentáre vypnuté na Dve percentá z daní – nové tlačivo

Svedectvo 1 2018

Publikované v Novinky | Komentáre vypnuté na Svedectvo 1 2018

Svedectvo 12 2017

Publikované v Novinky | Komentáre vypnuté na Svedectvo 12 2017

Pietna spomienka 17. novembra 2017

  1. november – Deň boja za slobodu a demokraciu sme si pripomenuli aj tohto roku. Naša pietna spomienka mala dvojnásobný medzinárodný rámec. Pozdravil nás predseda maďarského zväzu politických väzňov Pofosz Zoltán Szalay a pamiatku slovenských politických väzňov si ako druhý zahraničný prezident položením venca uctila nemecká hlava štátu Frank-Walter Steinmeier, ktorý prišiel k centrálnemu pamätníku politických väzňov v sprievode prezidenta SR Andreja Kisku v rámci oficiálnej návštevy Slovenskej republiky.

Prezident SRN Frank-Walter Steinmeier a prezident SR si položením vencov na centrálnom pamätníku v Bratislave uctili obete komunizmu


Vence položili aj predseda NR SR Andrej Danko s dvomi poslancami a za vládu SR minister obrany Peter Gajdoš. Na pietnom akte sa zúčastnili viacerí veľvyslanci i iní diplomati akreditovaní v Bratislave, starosta Mestskej časti Bratislava-Ružinov Dušan Pekár, predstavitelia Matice slovenskej a Ústavu pamäti národa a samozrejme naši členovia PV ZPKO z celého Slovenska. Viac fotografií je na našej facebookovej stránke.

Publikované v Novinky | Komentáre vypnuté na Pietna spomienka 17. novembra 2017

Prejav predsedu PV ZPKO Jána Liteckého Švedu

Vážení prítomní, vítam vás na tejto pietnej spomienke venovanej obetiam komunistického teroru. Všetkým, ktorí ste túto našu pietnu spomienku poctili svojou účasťou, patrí veľké a úprimné poďakovanie. Poďakovanie od všetkých politických väzňov a ich príbuzných, ktorí vládali prísť a mali viac šťastia ako tí, ktorých mená sú vytesané na tomto pamätníku.
Vám, politickým väzňom a ich príbuzným, ktorí dlhé roky zažívali červený teror a napriek obrovskému utrpeniu dokázali prežiť a zapojiť sa naspäť do života, patrí rovnako vďaka a – úcta. Pretože aj teraz potrebujeme zdravý rozum, skúsenosti a najmä charakter ľudí, ktorí nepodľahli. Či už materiálnym lákadlám, chorým myšlienkam, ale rovnako aj brutálnemu teroru.
Toho roku uplynulo už 100 rokov od boľševického puču, ktorý si nazvali VOSR
Komunizmus však za tých 100 rokov nemá na svedomí iba viac ako 100 miliónov povraždených nevinných ľudí. Na svedomí má aj morálny úpadok celých národov, keď ľudia, aby vôbec prežili, museli každý deň klamať a to ich poznačilo viac, ako sú ochotní pripustiť. Dodnes je tá latka, ktorú musíme prekročiť pri porušovaní morálnych príkazov, položená veľmi nízko. Rovnako rozkladne poznačil bežných ľudí hrubý materializmus, ktorý sa tu hlásal, paradoxne kombinovaný s mimoriadne neschopnou ekonomikou. To, že z nás za 40 rokov spravili žobrákov Európy je ďalší fakt, ktorý tiež mimoriadne napomáha rozkladu morálky.
No a najhoršie na všetkom je, že naši potomkovia Lenina a VOSR postupom času strácajú všetky zábrany a opäť do nás tlačia svoje lži
Lož, nehanebná a hlavne primitívna, je aj naďalej ich jediný spôsob komunikácie s verejnosťou. Keďže tí inteligentnejší, ktorí si za totalitného režimu zadovážili stranícku knižku, len aby mohli robiť svoju robotu, ich už opustili, opäť vyliezajú tí najprimitívnejší a fanatici. Vyberiem iba jeden príklad z oblasti, každému dobre zrozumiteľnej, ekonomickej.
Z médií sa len horko-ťažko dozvieme, že náš bežný občan aj dnes má oproti bežnému Európanovi ani nie polovičný plat.
Takže človek už ani nevie, či sa má smiať a či plakať, keď vo veľkom začínajú šíriť lži už aj o tom, ako sme sa tu za komunizmu mali dobre a hlavne aká to bola super ekonomika. Súdruhovia sa spoliehajú na krátku pamäť. Nuž, v Rakúsku majú uzákonený minimálny dôchodok 1.000,- €. A to tam nemali žiadne brigády socialistickej práce, stachanovcov, úderníkov, neprekračovali každú chvíľu plán, nemali stavby mládeže, záväzkové hnutie ani päťročnicu.
U nás nemá väčšina robotníkov takýto plat!
Samozrejme, že hneď majú aj odpoveď: to ten zlý kapitalizmus po roku 1989! Akurát nejako zabúdajú, že predsa v Rakúsku je ten neľudský kapitalizmus aj dnes a že ten náš tzv. kapitalizmus nám tu budujú starí komunisti, eštebáci a ich detičky. A nehanbia sa oprašovať ani staré marxistické nezmysly, dokonca aj v parlamente.
Okrem lži, ktorá na každú spoločnosť pôsobí rozkladne, títo ľavičiari svorne so svojimi teoretikmi a novinármi vnášajú ďalšiu mimoriadne nebezpečnú vec do spoločenského organizmu: nenávisť.
Nekonečnú nenávisť hlupáka voči svetu, ktorý sa nespráva podľa ich slabomyseľných ideálov. Nakoniec, nenávisť voči všetkému lepšiemu a krajšiemu hlása marxizmus už od samého začiatku. No vďaka masmédiám je najnovšie táto nenávisť už úplne utrhnutá z reťaze. A na tú by sme si mali dávať dobrý pozor, pretože je vždy predzvesťou teroru. A opäť – smiať sa, plakať?
Trafená hus zagága
Pretože ako sa vraví, trafená hus zagága, títo súdruhovia najnovšie každého, kto sa chce len brániť pred ich ľavičiarskym názorovým terorom, označujú, že to je on, ktorý šíri nenávisť. A tak zase rinčia reťazami a mrežami. Opäť tu máme pokračovanie proletárskej revolúcie, a obeťou sú zase tí istí – poctivo pracujúci Európania, ktorých voľakedy volali kulaci, teraz rasisti.
Pred záverečnou minútou ticha by som chcel povedať, že tá minúta ticha by mala znieť ako hlasná výčitka. A bude nielen za popravených a zavraždených komunistami, ale aj za tých, ktorých smrť zapríčinili nepriamo, hoci aj rozkladom poctivej ekonomiky, napríklad aj za sedem sestričiek, ktoré nedávno zahynuli pri ceste za svojim živobytím, keďže museli ísť preč z domova a hľadať si ošetrovateľskú prácu v Rakúsku. No a prirodzene venujeme ju aj všetkým našim nebohým členom, ktorých za posledný rok odišlo do večnosti 26.
Ďakujem za pozornosť.
                                                                           Ján Litecký Šveda, predseda PV ZPKO

Publikované v Novinky | Komentáre vypnuté na Prejav predsedu PV ZPKO Jána Liteckého Švedu

Príhovor Arpáda Tarnóczyho

Vážené zhromaždenie,

tak ako každý rok, už vlastne druhé desaťročie podávam akýsi raport mojím kamarátom, z väčšej časti mojím dobrým známym, ktorých mená sú tu napísané. Chcel by som za tých, čo sme tu zostali, vďaka Pánu Bohu povedať mojím priateľom, všetko, čo sa za posledný rok, možno dva zmenilo.
Mám veľký pocit, ale veľmi zlý pocit, z toho, že sme zabudli na základ štátu, ktorým je rodina. Stratili sme úctu, k tomu, čo dáva život a nahradzujeme ho všetkým možným. Hovoríme im priatelia atď. Deti nemajú rodičov, majú jedného maximálne, alebo majú vychovávateľov v domoch. Neviem, či je to tá najsprávnejšia cesta. Myslím, že by sme mali začať od seba. Chýba tu svedomie. Na to sme nejako  zabudli. Iste, materiálne sa má Slovensko lepšie, ako sa malo. Myslím na tie minulé roky. Ale ducha a dušu máme ešte? Veríme, že ho máme? Bohužiaľ, môj veľký sen, a to, čo hovorím každý rok je história.
Historici nás stále neučia dejiny Slovenska. Prečo? Komu to slúži? Nahradili sme internacionalizmus globalizmom, našli sme si nových nepriateľov, aby sme mohli mať pripravené šable na tých, ktorý nám nebudú vyhovovať. Aj my sme proti fašizmu, aj my sme proti extrémizmu. Len sa vás spýtam. Odpovedajte si na otázku: Kto to najviac kričí? Ak tieto slová vyslovuje dlhoročný člen strany, ktorý je ešte stále hrdý na to, že bol komunista, tak to bolí. Možno, že to bolí aj vás, aspoň väčšinu z vás.
My sme často sami nepriateľmi vlastnej histórie. Kto nepozná históriu, je len sprostý, ale kto ju zamlčuje a prekrúca, je zločinec. Mali by sme na to myslieť. Mali by sme a ja dúfam, že aj naše modlitby budú aj v tejto oblasti vyslyšané.
Neviem ešte, čo by som Ti povedal, drahý brat. Taká ekonomická vec. Chýba nám päť tabúľ. Máme na ne mená, ale nemáme na ne peniaze. Ministra kultúry tento pamätník nezaujíma. Nie je tu červená hviezda, možno. Voľačo tu skrátka chýba. Ale ja si myslím, že vy, vaši blízki, vaše deti, vaše vnúčence, budú na to myslieť. A ak by mi dal Pán Boh možnosť ešte povedať niečo aj o rok alebo o dva, tak to vyzradím aj mojím bývalým spoluväzňom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk!).
                                                               Arpád Tarnóczy, čestný predseda PV ZPKO

Publikované v Novinky | Komentáre vypnuté na Príhovor Arpáda Tarnóczyho

Príhovor Zoltána Szalaya, predsedu POFOSZ z Budapešti

Ctení prítomní, milí priatelia,

s radosťou sme prijali pozvanie našich slovenských priateľov na sviatok pamätného boja za slobodu a demokraciu, ktorý pripomína 17. november 1989.
Nemožno zabúdať a nemožno si nepripomínať na tie časy, kedy bodáky okupantov zabraňovali každej zmene.
Vieme, čo bola Hitlerovská okupácia a okupácia, vieme, čo to bol sovietsky režim. Spoznali sme väzenia a pracovné tábory, poznali sme roky prenasledovania a utláčania národnostných menšín. Nevieme zabudnúť na prežitú minulosť plnú tragédií a hrôz.
Pred 28 rokmi 16. júna 1989, v tento deň maďarský národ doslovne precitol a po 33 rokoch komunistickej diktatúry sa pominuli strach a obava. Vďaka Bohu, tentoraz neprišiel veľkého ruský medveď, s 2500 tankami a s 250 tisícovým vojskom ako k nám v roku 1956, alebo do Česko-Slovenska v roku 1968.
My, vtedajšia opozícia, skúšaná väznením sme už vtedy odsúdili okupáciu, ktorá nás zrazila na kolená, no nič sme nezmohli.
V roku 1989 sa medzinárodný komunizmus oslabil. Nezadržateľne sa presadili občianske demokratické zmeny, vybojované predovšetkým mladými intelektuálmi. V strednej a východnej Európe boľševicko-sovietsky systém v rokoch 1989 – 1990 padol.
Slovenskí bratia a priatelia!
My, vtedy prenasledovaní a ponižovaní sme povinní pamätať a pripomínať.
A tak pamätajme a pripomínajme:
Poznaň – 28. júla 1956, do protestujúcich robotníkov spustili paľbu – výsledok 74 mŕtvych a 1500 zranených.
Budapešť – Od 23. októbra do 4. novembra 1956 – prebehla revolúcia a boj za slobodu, nasledovala sovietska okupácia a pomsta.
Berlín – 13. augusta 1961, postavenie známeho Berlínskeho múru a rozkaz strieľať na každého, kto sa ho pokúsi prekročiť.
Praha – Bratislava – Česko-Slovensko, sovietska invázia 21. augusta 1968.
Všetci vieme, čo to znamená, sú to dátumy, ktoré vošli do histórie.
V rokoch 1989 – 1990 sa uskutočnil revolučný no nekrvavý prevrat v krajinách sovietskeho impéria.
V roku 1989 revolučné pohyby spustili reťazovú reakciu.
16. júna Budapešť pamätný deň (pochovanie pozostatkov Imre Nagya), v ktorom kľúčovú úlohu zohrali mladí ľudia.
9. novembra Berlín, zbúranie berlínskeho múru aj tu boli v popredí mládež.
17. novembra Praha – Bratislava. Zamatová revolúcia, ktorú spustila mládež.
Víťazstvo česko-slovenskej zamatovej revolúcie bolo výsledkom jednotnej vôle a jednotnej mysle obyvateľstva.
Prahu a Bratislavu spojila jednotná svätá vôľa po slobode a demokracii.
Slovenskí priatelia! Mladí ľudia, mládež!
Chráňte výdobytky dosiahnuté po 17. Novembri 1989 – slobodu a národnú nezávislosť.
Ak neviete, čo bola boľševická diktatúra sovietskeho typu pýtajte sa svojich rodičov!
Ctite si svojich národných hrdinov. S vďakou na nich spomínajte a rešpektujte ich, lebo oni vám zabezpečili a aj dnes vďaka nim užívate demokratické občianske slobody.

„NIKDY VIAC KOMUNIZMUS!“

Ďakujem, že som tu mohol predniesť svoje myšlienky.

Zoltán Szalay
Predseda Krajinského zväzu politických väzňov v Maďarsku

Publikované v Novinky | Komentáre vypnuté na Príhovor Zoltána Szalaya, predsedu POFOSZ z Budapešti

V pamäti lásky žijete vy mŕtvi a v požehnaní mieru

Nápis na pilieri vojenského cintorína Krempna

Tak ako každý rok, aj toho roku sme mali 17. novembra pietnu spomienku na počesť umučeným a popraveným komunistickým režimom na cintoríne Vrakuňa. Spomienku na úrovni, aj s množstvom účastníkov z politického a kultúrneho života, či z diplomatického zboru, ktorým všetkým patrí naša vďaka. Náš centrálny pamätník politickým väzňom s malým časovým posunom navštívil na vlastnú žiadosť aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmayer v sprievode nášho prezidenta Andreja Kisku s parádnymi vencami, aby vzdali hold umučeným obetiam.
Nuž a o tejto vydarenej pietnej akcii referoval Denník N pod titulom: „Danko kládol veniec s fašistickou poslankyňou, vraj za to môže organizátor.“ To človeku jednoducho vyrazí dych. Neviem, či takým ľuďom má vôbec význam vysvetľovať význam slova pieta, ktoré je z latinského koreňa pietas a má viac významov – okrem zbožnosti, úcty, vďačnosti tam patrí aj láska. Nuž, žeby práve takýto nadpis prispieval k sviatočnej atmosfére úcty k mŕtvym, ktorá panovala na cintoríne, len ťažko povedať. Na našom pietnom akte je vítaný každý, kto si chce uctiť obete červeného teroru. Veď veľa našich druhov bolo popravených len preto, lebo komunisti začali deliť ľudí na kádrovo vyhovujúcich a nevyhovujúcich. My zúčastnených netriedime podľa žiadnych kategórií, ani politických, ani náboženských. Boľševická mlaď má zrejme kádrovanie v krvi, takže tým to asi ťažko vysvetliť. No ak už chceli naši novinári silou-mocou kádrovať, tak potom mohli spomenúť skôr tých, ktorým by sa patrilo, aby sa na takejto spomienkovej piete zúčastnili, ale sa neunúvali.
Musíme konštatovať, že po novembri 1989 síce padol najväčší teror, no nie staré nezmieriteľné a totalitné mravy. Aký to kontrast, keď navštívime napríklad cintoríny architekta Dušana Jurkoviča z I. svetovej vojny, ktoré ležia neďaleko našich hraníc s Poľskom. Okrem umeleckej krásy sú aj svedectvom starých dobrých európskych zvykov. Tam sú vedľa seba pochovaní vojaci obidvoch bojujúcich strán a na niektorých pamätníkoch sú aj poeticko-symbolické nápisy, ktoré by si mali prečítať títo naši bojovníci za pokrok, napríklad: „Hruď proti hrudi sme bojovali, ruka v ruke povstaneme“, alebo „Šli sme do sváru a našli zmier.“ A jeden nadpis by sa hodil aj na náš pamätník: „Získajte život zo smrti našej!“ Všetky cintoríny, rovnako aj náš pamätník, by mali zmierovať. Hádam ani veľmi netreba pripomenúť, že prakticky vo všetkých prípadoch trestu smrti pre ľudí, ktorých mená sú na našom pamätníku, sa najsamprv začalo kampaňou v straníckej tlači. Paľbu, ktorá končila slučkou na popravisku, vždy začali uvedomelí novinári. No namiesto toho aby sa tí súčasní poučili z červenej minulosti, opäť na nás chrlia staré boľševické termíny, ktorí im pripravili ich veľké vzory. V tomto prípade to bol súdruh Stalin, ktorý na plenárnom zasadaní Exekutívy Kominterny v roku 1931 presadil, aby sa na všetko, čo sa Kominterne nepáči, začal používať termín „fašizmus“ v príkro zápornom zmysle. Aby si to ľudia nemýlili, keďže Hitler bol tiež socialista ako Stalin. A aj keď väčšinu pokrokových hesiel už opustili, tento termín si Stalinovi učni ponechali dodnes, aby si aspoň trochu pripomínali slávne časy boja za svetový pokrok a žiarivé zajtrajšky.
V kresťanskej Európe sa ľudia od nepamäti vyjadrovali o niekom, kto „nenávidel až za hrob“, s veľkým dešpektom. No toto, čo predvádza Denník N, je nenávisť nad hrobmi.

Ján Litecký Šveda, predseda PV ZPKO

Publikované v Novinky | Komentáre vypnuté na V pamäti lásky žijete vy mŕtvi a v požehnaní mieru