Žilina bolo prvé mesto, čo pomenovalo verejné priestranstvo – námestie – po obetiach komunizmu. Rovnako Pamätník obetiam komunizmu odhalený 9. septembra 1998 bol prvým pamätníkom svojho druhu na Slovensku, zhotovený až deväť rokov po páde režime.
Podpredsedníčka PV ZPKO Anka Fodorová v roku 2012 napísala úvodník, v ktorom konštatovala, že politickí väzni nie sú žiaduci v tejto spoločnosti. A ani po 37 rokoch od nadobudnutia slobody a rozvoja demokracie nemôžeme povedať, že sa na tomto statuse niečo zmenilo. Dokazuje to aj skutočnosť, že stále platí zákaz financovania časopisu Svedectvo zo štátnej dotácie uvalený bývalým ministrom vnútra SR Romanom Mikulcom.
Tohtoročná pietna spomienka a kladenie kvetov k pamätníku 30. septembra za účastí predsedu PV ZPKO Rafaela Rafaja bola poznamenaná poruchou na železničnej trati v okolí Žiliny. Niektorí členovia PV ZPKO preto prišli s istým oneskorením, podpredseda PV ZPKO a predseda RO PV ZPKO v Žiline Kvetoslav Gregor vôbec nestihol pietny akt.
Predseda PV ZPKO R. Rafaj v príhovore zdôraznil často vedomú obetu a morálnu silu politických väzňov, ktorí sa postavili proti červenému zlu, hoci tým riskovali svoju kariéru, sociálne zázemie, budúcnosť svojich detí, ale aj stratu slobody vo väzeniach a mnohí aj svoje vlastné životy, preto im patrí úcta a dôstojné memento aj vo výchovno-vzdelávacom procese detí, žiakov a študentov. Za korene zla, z ktorého totalitný režim čerpal, označil fanatické vyznávanie ideologických dogiem, vrátane šírenia triednej nenávisti. Pripomenul, že mnohí politickí väzni sa zaslúžili aj o udržiavanie pamäti na právo národa na sebaurčenie vo vlastnom štáte.
Posedenie v neďalekej cukrárni však bolo významným miestom spoločného stretnutia viacerých členov žilinského regiónu a výmeny názorov na činnosť organizácie.
Pamätník je umiestnený pred Mestským úradom v Žiline na frekventovanom a dôstojnom mieste v samom centre mesta Žilina. Aj výška a kompozícia pamätníka patrí medzi najväčšie svojho druhu. Vychudnutá postava v nadživotnej veľkosti so stopami odtlačkov po ostnatom drôte sa nachádza v strede rámu – brány – okolo ktorej sú rôzne symboly – šípky, kríž, mreže. Za postavou na železnej doske je nápis OBETIAM KOMUNISTICKÉHO TOTALITNÉHO REŽIMU. Socha je vytvorená technikou zvárania z kovu.
Pamätník obetiam komunizmu bol odhalený 15. 9. 1998 pred Mestským úradom na Námestí obetí komunizmu v Žiline za éry primátora Jána Slotu, ktorú organizáciu aj finančne podporoval. Pamätník pripomína vyše 71 tisíc politických procesov, v ktorých 705 občanov odsúdili na smrť, takmer 16 tisíc ľudí násilne vyhnaných zo svojich domovov a vyše 13 tisíc ľudí eskortovaných na nútené práce. Mesto Žilina ako prvé na Slovensku pomenovalo jedno zo svojich námestí po obetiach komunizmu. Autor diela sochár Milan Lukáč študoval sochárstvo v Bratislave a v Paríži. Od roku 1990 pôsobí ako docent na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Venuje sa komornému a monumentálnemu sochárstvu, maľbe, kresbe a grafike, zúčastňuje sa medzinárodných sochárskych sympózií. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia doma aj v zahraničí. Z jeho diel je známy Pamätník politickým väzňom v Žiline a Pamätník holokaustu v Bratislave.
