Ústav pamäti národa pripomenul 71. výročie komunistického prevratu z roku 1948 pietnou spomienkou na obete komunizmu pri pamätníku na Jakubovom námestí v Bratislave. Vystúpil tam aj náš predseda, Ing. Ján Litecký Šveda.
BEZODNÁ BEZOČIVOSŤ
Náš momentálne najhlasnejší majster pokroku, súdruh Blaha, opäť zaburácal. Na Facebooku sme sa z príležitosti návštevy amerického ministra zahraničia Mike Pompea opäť mohli dočítať o zlých kapitalistoch a dobrom komunizme. Že si trochu utiahol z propagandisticky a organizačne mimoriadne odfláknutej návštevy Brány slobody na Devíne, na tom nie je nič zlé. Keď sa niečo nevydarí, tak sa nevydarí, stáva sa. Veď keď už niekto chcel pánovi Pompeovi priblížiť komunistický teror, hádam nemal osloviť len second–hand organizáciu politických väzňov, ale jej originál a hlavne navštíviť bolo treba ústredný pamätník popravených a umučených komunistickým režimom na cintoríne Vrakuňa, a nielen tým, čo zomreli na úteku, aj s občas menej čistým úmyslom. Samozrejme, že taký Pompeo ani netuší, kto je u nás „who is who“, ale ako vidíme, veľmi dobre to vedia tí, čo mu robili program, či už na americkej ambasáde alebo na našom ministerstve zahraničných vecí, kam raz za čas zasielame listy s prosbou, aby do programu významných politických návštev zahrnuli aj návštevu nášho pamätníka. Jeden zo zádrhov bol možno aj ten, že na stránkach nášho časopisu sme privítali zvolenie Donalda Trumpa, tak primerane, ale jeho nová garnitúra dodnes nedokázala u nás vymeniť starého veľvyslanca, čo by možno aj bolo prišlo do reči. Mimochodom – celá hystéria okolo bezpečnostných opatrení, ktorými si Američania už dlhé roky nerobia dobré meno a pekne sa strápnili aj pri mini akcii na Bráne slobody, sú práve dôsledkom nenávisti, ktorú vyvolala predošlá garnitúra neoconov, ktorá aj dnes tak zúrivo bojuje proti Trumpovi.
Pokračovať v čítaní
Kresák sa na ústavného sudcu diskvalifikoval záznamom v ŠtB
Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja (PV ZPKO) ako nositelia historického svedectva na éru neslobody a potláčania ľudských práv počas režimu komunistickej totality s obavami sledujú nárast propagandy aj antipropagandy pri voľbe ústavných sudov. Ústavný súd je najvyšší a nezávislý súdny orgán na ochranu ústavnosti, ľudských práv a na dohľad nad charakterom právneho štátu v Slovenskej republike. V ére demokracie ide o poslednú garanciu aj nádej pre mnohých poškodených občanov.
V tejto súvislosti bývalí politickí väzni s vážnym znepokojením konštatujú, že medzi kandidátmi je aj poslanec Peter K., ktorého obsiahlu zložku z archívov ŠtB uviduje Ústav pamäti národa (ÚPN) v kategórii tajný spolupracovník Hlavnej správy rozviedky s krycím menom ESTR. Domnievame sa, že táto zložka je nespochybniteľná a pracovníkmi ÚPN potvrdená. ŠtB pomáhala aj cez sekciu rozviedky a kontrarozviedky udržiavať pri moci totalitný režim, ktorý bol nedemokratický a páchal zločiny na vlastnom obyvateľstve. Keďže na funkciu ústavného sudcu sa vyžaduje aj morálny kredit a nespochybniteľná minulosť kandidáta, vedenie PV ZPKO vyzýva poslancov NR SR, aby pri výbere a voľbe kandidátov na ústavných sudcov zohľadnili aj zápisy v registračných protokoloch ŠtB. Morálna integrita menovaného poslanca je vážne narušená registratúrou ŠtB a rozhodovacia a profesionálna integrita zas presadením retroaktivity do slovenského právneho poriadku angažovaním sa za zrušenie amnestií. Inštitút amnestií sa neodvážil zrušiť ani totalitný režim.
Veteráni III. (protikomunistického) odboja majú negatívnu skúsenosť s politickými a spoločenskými objednávkami na orgány činné v trestnom konaní, vrátane mocenského a ideologického ovplyvňovania súdov a sudcov, ktorí v minulosti spáchali aj justičné vraždy na objednávku moci. Tridsať rokov po páde zločineckého režimu by spoločnosť nemala posúvať do čelných pozícií ľudí, nad ktorých konaním visí tieň vážnych pochybností. Nezabúdajme, že agenti a tajní spolupracovníci, ktorí boli evidovaní v registračných zväzkoch ŠtB a ktorých časť spisov sa záhadne stratila sú potenciálne stále vydierateľní a manipulovateľní, keďže o obsahu odcudzených evidenčných záznamov vie páchateľ, ktorý ich možno s takýmto úmyslom tesne po revolúcii vyňal zo spisu a odcudzil.
Rafael Rafaj, podpredseda PV ZPKO – III. odboj
V spolupráci s vydavateľstvom PostScriptum a Ústavom dejín kresťanstva sme verejnosti predstavili nové knihy.
V Katedrále sv. Emeráma v Nitre sa v piatok 26. októbra 2018 konala svätá omša, ktorej hlavný celebrant bol nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Po nej Mons. Ľudovit Baláži – (jeden z ešte žijúcich za komunizmu väznených kňazov) spolu s predsedom PV ZPKO Ing. Jánom Liteckým Švedom odhalili pamätnú tabuľu s reliéfom kardinála Korca a s menami 97 prenasledovaných kňazov Nitrianskej diecézy. Na slávnosti sa zúčastnili viacerí naši členovia najmä z nitrianskej pobočky.
Tabuľa, ktorej výrobu a osadenie sme iniciovali ešte v roku 2016 (kardinál Korec bol našim dlhoročným členom), je dielom akad. arch. Jána Juru a akad. mal. Barbary Neumannovej.
Po požehnaní tabule biskupom V. Judákom sa prítomným prihovoril predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda.
Pri pamätnej tabuli: Ján Litecký Šveda, Július Binder a Ján Košiar
Príhovor predsedu PV ZPKO Jána Liteckého Švedu
Vážení prítomní,
keďže o kardinálovi Korcovi a prenasledovaných kňazoch najmä z hľadiska viery veľmi dobre rozprával pán biskup Judák v chráme pri kázni a keďže dp. Ján Košiar poďakoval všetkým, čo sa zaslúžili o tento pamätník, ja už len veľmi stručne sa pokúsim ukázať miesto kardinála Korca v širších európskych súradniciach. A keďže sme už mimo chrámu, tak trochu sa budem venovať aj politike.
O samotnom kardinálovi Korcovi netreba veľa rozprávať, zaňho hovorí jeho životné dielo a z pohľadu politických väzňov hlavne jeho postoj. Všetci sa hlboko skláňame pred jeho pamiatkou a verím, že jeho postoj aj nás ostatných bude inšpirovať k podobnému životu v pravde a v odvahe. Keďže kardinál Korec bol aj ozajstný homo politicus, od samého začiatku, od roku 1990 bol aj členom našej organizácie politických väzňov, v roku 1999 premenovanej na PV ZPKO. Aj preto naša organizácia, spolu s nitrianskym biskupom Viliamom Judákom, iniciovala osadenie tejto tabule. A treba dodať, že bol aktívnym členom, ktorý sa mimoriadne zaujímal o otázky našej organizácie.
V tomto krátkom príhovore spomeniem ešte dvoch velikánov kresťanskej Európy, ku ktorým smelo môžeme priradiť aj nášho pána kardinála. Pokračovať v čítaní
