1. Ostatné parlamentné voľby a následné zostavenie vládnej koalície priniesli toľko noviniek, že pre ich lepšie pochopenie a strávenie musíme začať teóriou. Médiá nám totiž od rána do večera podsúvajú, že vraj je tu nejaká pravica a ľavica a ako neuveriteľne medzi sebou súperia, priam na život a na smrť. Ale ak si pripomenieme aspoň pár výrazov, ktoré stručne charakterizujú pravicu (poriadok, mužnosť, sila, tradícia, náboženstvo, vlasť, národ, vlastníctvo) a ľavicu (rovnosť, súcit, prerozdeľovanie, kolektivizmus, ateizmus, internacionalizmus) a spomenieme si, že november 89 bola len eštebácka inscenácia, kde hlavným motívom súdruhov bolo prísť k majetkom, vidíme, že sme tu silnú pravicovú stranu ani mať nemohli. To len ľudia s boľševickými spôsobmi, zalezenými až pod kožu, sa odrazu začali hrať na demokratov či kresťanov, aby pokryli celú politickú scénu. Hlavne aby im odnikiaľ nehrozilo nijaké nebezpečenstvo. Takže títo ľudia úplne prirodzene a zákonite všetky pravicové hodnoty redukovali takmer na nulu. Zostalo len samotné súkromné vlastníctvo, čo však neznamenalo podnikanie či hospodárenie na úžitok spoločenstva, ale pridelenie majetkov komunistickej nomenklatúre.
2. Ak sa však pohybujeme vo svete hodnôt a nie mediálnych lží, potom musíme povedať, že prvá autentická pravicová strana, ktorá sa po novembrovej inscenácii dostala do parlamentu a navyše bez „krstných otcov“, je Kotlebova ĽSNS. Boli síce aj iné pravicové a vlastenecké straničky, ale tie sa do parlamentu nemali šancu dostať. Z tých parlamentných, čo by sa radi za pravicové vydávali môžeme spomenúť SNS, no postupne sa z nich stalo iba pravicové placebo, lebo u nich na prvom mieste bol vždy obchod, no a KDH to už bol priam hodnotový podvod na pravicových a vlasteneckých voličoch. Veď už im to konečne aj zrátali. Nuž a ďalšie parlamentné strany akokoľvek spájať s pravicovými hodnotami je obyčajné klamstvo, alebo v tom lepšom prípade vizitka kvality našich tzv. politológov. To, že ĽSNS sa dostala do parlamentu, zodpovedá celkovému trendu v Európe, keď ľudia sa už začínajú spamätávať z dlhoročného ľavičiarskeho rozkladu všetkých pravicových hodnôt, bez ktorých nijaká spoločnosť nemôže prežiť. Ako sa vraví, konzervatívci majú nakoniec vždy pravdu, ale veľmi často je to už neskoro.
3. Komunisti, ich dietky, rovnako ako eštebácke štruktúry všetkých vekových kategórií od hrôzy, že starostlivo pripravený podvod sa začína rúcať, unisono zavyli od hrôzy. A oprášili svoj klasický slovník, pretože v rozrušení sa už ani nevedia ovládať. Ako vieme, už od čias XI. zasadnutia Kominterny v roku 1931 súdruh Stalin prezieravo navrhol používať na všetko, čo sa komunistom nepáčilo, slovo fašizmus. A opakovať to donekonečna. Takže nielen nejaký náčelník afrického kmeňa, ktorý nevyznával komunizmus bol okamžite fašista, ale aj taký surrealista André Breton, rovnako ako poľskí aristokrati a mnohí ďalší, úplne jedno či politici či umelci. Všade samí fašisti. Nečudo, že aj našim mladým súdruhom – či už ľudskoprávnym internacionalistom či tzv. liberálom – sa toto heslo dokonale zarylo pod kožu. A keď sú čo len trochu rozčúlení, vyvrhujú ho zo seba vo veľkých dávkach. Na druhej strane, aspoň máme rukolapný dôkaz, že všetky naše médiá sú v rukách kominterny. Vtáka poznáš po perí …
4. K samotnej vládnucej koalícií niet veľmi čo dodať, aj keď niektorí mladší ľudia, oklamaní mediálnym zneužívaním slova „pravica“ sa cítia podvedení. Oligarchovia sa jednoducho dohodli a hotovo, veď nič iné sa ani nedalo čakať. Pravica, ktorá s pravicou nemá nič spoločné, nemá najmenší problém dohodnúť sa s ľavicou, ktorá je v službách kapitalistov. Business as usual. A ešte niečo: k válovu sa predsa nechodí s príborom.
5. Malý epitaf pre KDH. Politickí väzni Slovenska si veľmi dobre pamätajú na 90. roky, keď zo Žabotovej vyšla rozbíjačská kampaň voči ich jednotnej celoštátnej organizácii, ktorá sa im nakoniec aj podarila a túto organizáciu dokázali rozdeliť. Hoci do novej, kádeháckej prešlo necelých 15% pomýlených členov, či neukojených kandidátov na predsedu, bol to veľký úder spoločenskej prestíži organizácii politických väzňov. Aj preto je pre tých, čo trpeli v komunistických lágroch jedna z najlepších správ týchto volieb, že KDH zostalo pred bránami parlamentu. A zrejme už tam zostane navždy, pretože tento výsledok bude mať presne rovnaký psychologický účinok ako Kotlebových 8% – jemu percentá porastú, pretože ešte stále veľa ľudí bolo zastrašených masívnymi klamstvami médií, že určite nedosiahne 5%, kým výsledok KDH aj tým zotrvačníkovým voličom ukázal, že kráľ je fakt nahý a ich rady poklesnú ešte dramatickejšie. Je prakticky isté, že rovnako skončí aj ich politický a charakterový klon, Radoslav Procházka.
6. Ktovie, či to bude vedieť využiť opäť parlamentná SNS, pretože Slotove vulgarizmy síce nechali pred dverami parlamentu, no nie tak bohatých podporovateľov, ľudovo nazývaných oligarchovia. Ale toto nie je tá hlavná vec, na ktorej závisí politická budúcnosť SNS, pretože všetci dobre vieme, ako to chodí… Čo môže SNS zlomiť krk je to, že celé volebné obdobie bude uprednostňovať iba „obchody“ a ani po štyroch rokoch prítomnosti SNS vo vláde stále nebudeme mať ani slovenskú televíziu, ani slovenský rozhlas a aspoň jeden slovenský denník. Pre esenesáckeho predsedu parlamentu je tu ešte jedna výzva navyše, ktorá rovnako zaváži – odstrániť potupné úpravy Svätoplukovej sochy na bratislavskom hrade, ktoré spáchal tiež jeden predseda parlamentu. Ak toto SNS nedokáže, iba rozšíri nepopulárny zoznam strán bez parlamentnej budúcnosti ako HZDS, SDKÚ, KDH a najnovšie Sieť. Pretože Slovensko nemôže žiť v ilegalite večne.
7. Na záver by som našim komunistickým novinárom, tým s fašistickým slovníkom, ešte rád vysvetlil jednu záhadu, ktorú oni za svet nevedia pochopiť. A pokiaľ naše školstvo budú mať v rukách naďalej boľševici, ani ju tak skoro nepochopia. Vo viacerých novinách som sa totiž dočítal, akí sú naši súdruhovia prekvapení, že Kotlebu volili aj v obciach, ktoré za povstania Nemci vypálili. Napríklad v smutne známej Kľakovskej doline v obci Ostrý Grúň dostala ĽSNS až 27% hlasov. Nuž, vysvetlenie je veľmi jednoduché – miestni ľudia vedia, ako sa to celé zbehlo a kto to celé zavinil. Propaganda, nepropaganda. Že to boli práve „hrdinskí“ partizáni, ktorí si párkrát vystrelili na nemeckú hliadku, čo nemalo nijaký vojenský význam, no keď Nemci začali za ich výčiny robiť represálie na nevinných ľuďoch, rýchle zdupkali do hôr. A vrátili sa, až keď Nemci odišli a hneď začali v dedine robiť nový teror, podobný tomu nemeckému. (Podrobnejšiu spomienku na tieto udalosti od pamätníčky Márie Lujzy Tencerovej si môžeme prečítať napríklad v časopise politických väzňov Svedectvo, ale aj v novinách Sme zo 17. X. 2007). Tu by som sa skôr čudoval tomu, že práve v takej obci dostal Smer viac hlasov ako ĽSNS. Ale ako vidíme, aj oficiálna, t. j. zglajchšaltovaná komunistická propaganda predsa len má nejaký účinok a asi ho ešte chvíľu bude mať.
Ján Litecký Šveda
(2. apríla 2016)
